Matej Šalmík
Zaslúžime si demokraciu?
Skoro 23 percent. Úspech slovenskej demokracie. No pre mňa obrna nášho rozhodovania sa. Naša schopnosť rozhodnúť opäť zlyhala.
Sme tým čím sme nie kvôli ľuďom okolo nás, ale kvôli nám samým... Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Blogy zo súkromia, Komentáre, Názory
Skoro 23 percent. Úspech slovenskej demokracie. No pre mňa obrna nášho rozhodovania sa. Naša schopnosť rozhodnúť opäť zlyhala.
Dnes som mal skúšku z filozofie. Poviem vám, pri čítaní si skrípt z filozofie a vlastne celého prierezu jej dejín sa dozviete niekedy zaujímavé veci. V konečnom dôsledku však zistíte, že každý jedinec je jedinečný, fenomenálny, neopakovateľný. Mojou neopakovateľnou vlastnosťou je kupovať si týždenníky s dvojdňovým omeškaním. No neľutoval som. To, čo som si prečítal v týždni v kolónke udalosti doma, mi síce dych nevyrazilo, ale zato riadne pobavilo.
Európa je v očakávaní, no lepšie povedané vo veľkom kŕči, ako to vlastne s Gréckom dopadne. Ľudia v krajinách, ktoré majú Grécku požičať, sa búria a nechcú niesť zodpovednosť za svojho južného kamaráta. Balkán sa opäť stáva „sudom pušného prachu", každý čaká, kedy vybuchne. Rôzne analýzy ponúkajú neuveriteľný obraz zadĺženosti Grécka, plytvania peňazí, všade samé percentá a ekonomické ukazovatele. Medzi všetkými týmito číslami sa však stráca podstatná vec, na ktorú odkazuje obraz Grécka dnešnej doby.
Katyň. Azda najčernejší pojem v moderných dejinách Poľska. Vyše 20 000 poľských vojakov, dôstojníkov, inteligentov, mužov, otcov, priateľov tu bolo chladnokrvne zavraždených zbesilou sovietskou mašinériou. Prečo používam takéto silné výrazy? Pretože sa musí stať tragédia, aby Katyňský masaker znova ožil.
Stačí sa prejsť v noci po akomkoľvek meste. Skupiny mladých ľudí na zastávkach, v podchodoch, vo výklenkoch domov, na schodoch vchodov do panelákov. Nejeden v ruke cigaretu, ďalšia v ruke fľaša alkoholu. Normálny človek ich reči nerozumie. Do spisovného jazyka je ťažko preložiteľný: „čo je do ženského pohlavného orgánu, pozeraj ako na mňa ten chlapík pozerá, asi mu jednu naložím, nech nepozerá ako mužský pohlavný úd." Aká sú dnes priority mladých ľudí?
Vďaka blížiacim sa voľbám sa naskytla v mojej hlave otázka, koho voliť. Čítal som noviny a web, sledoval dianie v politike a so záujmom som sledoval stranu, ktorá vznikla nedávno a mne ako mladému človeku „sedí" asi najviac zo všetkých ponúkaných - reč je o strane Sloboda a Solidarita pána Richarda Sulíka. Chcel by som vám ju ako volič a ako laik priblížiť.
„Chcel by som ešte povedať na to, na tie urážky ktoré sa sypali z tej špinavej papuli, ktorá sa tak vehementne oháňa Kristom a krížom a je plná nenávisti. Pán Mikloško, vieš čo ty si jeden diablov syn, hnusný, odporný, ale všetko to bereme s rezervou, pretože ťa bereme ako mentálne retardovaného, čiže všetko ti to prepáčime."
Pomaly sa nám blíži jar, svet sa prebúdza do teplejšieho počasia, nesmelé slnko vykúka spoza mračien a tmavé dni sú čím ďalej svetlejšie a svetlejšie. No na našej politickej scéne je bohužiaľ „počasie" diametrálne odlišné. Pripomína skôr sychravú a šedú jeseň v hustom novembrovom daždi.
Dnešným dňom portál Azet.sk, ktorého hlavným projektom je bezpochyby chatovací systém Pokec.sk, začal užívateľom meniť automaticky "starý pokec" za "nový". Urobili páni z manažmentu chybu alebo predsa len sa nový Pokec ujal? Píšem moje dojmy voči dojmom ostatných ľudí za posledných pár hodín.
"Videl si to tam niekto je!" "Ale neblazni pozri aká je tam tma kto by tam už len strašil". Rozhovor ako z filmu, no vo svete každodenná realita. Dakomu to príde ako absurdný predsudok, ale priznajme si, koľkí z nás majú strach z tmavých priestorov? Prečo sa vlastne bojíme tmy?