Čím ďalej, tým viac sa zamýšľam nad skutočnosťou, ako môže sedieť v parlamente niekto, kto vysloví takýto výrok, takúto perlu spomedzi kameňov morálneho bahna. Život je plný paradoxov, ale tento sa mi zdá spomedzi všetkých absurdít v našej spoločnosti najväčší. Ako náhle si niekto presadí svoj názor, zdravý názor a pravdivý názor pred plénom a „plebsom", je u nás sknokautovaný hulvátom, akého nevidíme nikde vo svete len u nás.
Pán Mikloško, klobúk dole. Postaviť sa pred parlament a otvorene kritizovať a pravdivo charakterizovať ľudí v ňom, to chce naozajstnú guráž! A zniesť pritom spŕšku urážok od „hlúpeho Jana" - toto ja považujem za vrchol morálnosti. Kiežby si z vás zobrali príklad aj ostatní členovia parlamentu a konečne dali dole tie odporné masky a povedali si navzájom všetci medzi sebou, čo si v skutočnosti o sebe naozaj myslia. Nejedny večerné správy v televízii by boli konečne korenistejšie ako doteraz. Ktovie, či by sme nevideli zábery podobné tým z Číny, kde po politikoch nelietajú len ostré slová. Malo by to dve pozitíva - ľudia by sa zabavili a televízie by mali rekordnú sledovanosť. Veď parlament je tu pre ľudí nie?
Na záver treba len dodať, že Ján Slota nechcel byť predsa k Mikloškovi tvrdý. „Svojim vystupovaním presviedča slovenskú spoločnosť, že je veľký hlupák pán Mikloško. Použil by som ešte expresívnejšie slová na jeho adresu, ale nechcem byť skutočne tvrdý." Čo je to byť podľa neho tvrdý? Asi by najradšej v zápale nervov (je známe, že ak človek neznesie pravdu, nedokáže vytvoriť argumenty, tak použije na svoju obranu vulgarizmy a neopodstatnené neslušnosti) po pánovi Mikloškovi niečo hodil. Ja len dúfam, že pán Slota radšej ostane pri svojich hlúpych rečiach. Lebo ešte by sa mu nejaké to ublíženie na zdraví konzervatívnemu demokratovi prepieklo a opäť by sme boli nasmiech celej Európe.